Počiatky duchovného života na Kalvárii siahajú až do roku 1712, keď Bratislavu zasiahla morová epidémia. Mešťan Ján Lauermann z vďačnosti za to, že jeho rodina mor prežila, dal postaviť pri neďalekej Hlbokej ceste mariánsku kaplnku. Do vnútra vložili kamennú sošku vyhotovenú podľa mariazellského vzoru. Socha je dnes na hlavnom oltári v Kostole Panny Márie Snežnej. Lauermannova kaplnka tiež nezanikla, ale v súčasnosti tvorí presbytérium Kaplnky sv. Jozefa, ktorá stojí nad Lurdskou jaskynkou.
Časom sa táto lokalita stala veľmi obľúbeným pútnickým miestom a vedľa Lauermannovej kaplnky postavili v roku 1824 mariánsky kostolík Panny Márie Snežnej. Barokový kostol stál na mieste dnešného chrámu.
Neskôr, v roku 1892, vybudovali v kameňolome pod kostolom Lurdskú jaskyňu.
Moderné dejiny tohto miesta sa začali písať za prvej republiky, keď sa západná časť Bratislavy veľmi rozrastala a vznikla potreba novej farnosti v tejto lokalite. Rozhodlo sa, že barokový kostolík, ktorý tu stál, bude farský kostol a v roku 1933 ho zverili spolu so západným územím Bratislavy františkánom, aby tu zriadili novú farnosť.
Farnosť sa však rozrastala a kostolík kapacitne nestačil. Začalo sa uvažovať o jeho rozšírení. Zlom nastal v roku 1939, keď sa do tejto štvrte nasťahoval podpredseda Slovenského snemu Karol Mederly.
Podpredseda Hlinkovej slovenskej ľudovej strany sa stal pravidelným návštevníkom bohoslužieb na Kalvárii a oslovil františkánov, že najlepšie by bolo postaviť nový, moderný chrám.
Hlavné míľniky histórie novodobého kostola
- 1943-1948
- Stavba pútnického a farského Kostola Panny Márie Snežnej v Bratislave na Kalvárii s vynútenými prestávkami
- Monumentálny 1-loďový chrám bol projektovaný ako:
- hlavný mariánsky chrám Bratislavy – kostol Panny Márie, patrónky Slovenska nad jeho hlavným mestom
- pútnický chrám
- akademický kostol pre študentov blízkeho, paralelne stavaného, vtedy najväčšieho Internátu Andreja Hlinku (dnes Internát Horský park)
- farský kostol pre rozvíjajúcu sa západnú časť Bratislavy
- 3. 10. 1948
- Požehnanie kostola
- jeho stavba a zariadenie sa ešte mali dokončiť, k čomu však v atmosfére nepriaznivého politického režimu po roku 1948 už nedošlo
- prirodzenou a integrálnou súčasťou kostola bola s ním spojená cca 50 metrov vysoká veža na južnej strane presbytéria, ktorá objektu dodávala dôležité vertikálne odľahčenie
- popri bežnej funkcii kostolnej veže bola tiež duchovným majákom panorámy Bratislavy, čo umocňoval osvetlený kríž na vrchole veže, viditeľný z rôznych strán mesta
- veža nového kostola však stála iba necelých 11 rokov
- leto 1959
- štát pod zámienkou statickej poruchy nechal vežu najprv znížiť a nakoniec celkom zbúrať – zostal len jej zvyšok vo výške protiľahlej sakristie
- skutočným dôvodom odstránenia veže bola výstavba Slavína – pamätníka sovietskym vojakom
- pamätník však nemal dosahovať takú výšku ako veža kostola na Kalvárii, veža by mu „konkurovala“
- kostol s vežou a krížom v panoráme mesta sa preto ideologicky vnímal ako neprijateľný symbol, ktorý treba odstrániť
- 1995
- štát i cirkev schválili projekt pre znovupostavenie veže
- začalo sa aj stavať, no finančná ťarcha ostala na samotnej farnosti, preto sa projekt pre nedostatok financií úplne zastavil
- na mieste veže vznikla len provizórna stavba pastoračnej miestnosti, ktorá tam stojí dodnes
Viac z histórie kostola a veže na bratislavskej Kalvárii sa dočítate na stránke farnosti alebo v článku denníka Postoj.
